Zapojenie do projektu adopcie na diaľku, cez ktorý pomáhame študentom na Šalamúnových ostrovoch z oblasti TETERE.
18.3.2004 spustená Art Gallery. Viac nájdete v časti Fotografia .
Od júla 2003 má stránka svoju vlastnú doménu.
Svoj názor na stránku môžete zapísať aj do knihy návštev.
Hm, páči sa mi všetko, čo dokáže nadnášať a unášať, ako biely oblak na oblohe a čoho sa možno dotknúť, naživo, alebo na diaľku, zmyslami, alebo dušou. A čo rozčerí vlnky na hladine času v tajomstve zvanom život ...
A kto je zvedavý na vstupné informácie o samotnej stránke, nájde ich, ak klikne na tomto mieste.
Myšlienka na tento čas
Najnovšie príspevky
Vlnky.
Diaľka, ani čas, ani priestor, ani bytie, nič nemá vplyv, ak nastane stretnutie v tichu, ktoré nemá hraníc, nemá začiatok, ani koniec. Možno iba úsmev ako ligot čistých kvapiek tečúcich z výšin bielych hôr, aj belasé jazierko sĺz, túžieb, bolesti a nenarodených snov. I pokoj tlejúci v nádychu nových dní, kráčajúci ako čerstvý vánok do pľúc vesmíru. Všetko, čo dáva teplo a do očí jas hviezd.
Je pekné byť iba vlnkou na hladine času.
Je krajšie usmiať sa.
Objať život srdcom vo vlnkách, ktoré sa v záhyboch noci neustále strácajú do zabudnutia.
A podarovať ich svetu.
Vo víre neposedných myšlienok sú slová zámotkom učupeným v tichej rose dňa; iba ak ich pohladíš, usmejú sa a uletia ako motýľ do diaľky.
Raz v podvečer
Keď sa noc odela do hodvábu a v nej oblaky plynuli do diaľok a mesiac ako guľatý zázrak sa medzi ne schovával, vykúkal a usmieval obkolesený krehkým závojom hviezd, duša sa povzniesla zo zeme. Ako iskierky tancujúce v srdci a siahajúce nad priestor sveta:
Dotknúť sa živého prameňa,
je objaviť oheň večnosti.
Však byť živým prameňom,
je výdobytkom nevedomých.
Nepokoj
V záhyboch každej ľudskej bytosti je ukrytá túžba po kráse, nehe a láske. Nástojčivé volanie po blízkosti. Akoby hlas srdca volajúci z púšte sveta.
Chladivý prameň vytryskne a potečie priamo do stredu bytia, iba ak sa púšť zmení v oázu.
O cestách
Keď som bola mladšia, neustále som sa pýtala "Prečo"? Lebo mnohé mi nebolo jasné .. časom som zistila, že mnohým ľuďom je táto otázka nepríjemná. A miesto odpovede som sa veľakrát dočkala iba nepochopenia a krútenia hlavou nad "nezmyselnou" otázkou. A tak mi zostalo pýtať sa "Prečo?" iba samej seba. Hľadala som odpovede v knihách. Neskôr som zistila, že odpoveď viem nájsť aj v strome, kvetine, tráve, v ihravej vlnke, v oblakoch, či hviezde na nebi ... učitelia, ktorí mi pomáhajú nájsť cestu, objaviť a otvoriť bránu. Do sveta, ktorý tu stále je, bol, dýcha a žije. Možno jedného dňa sa nebudem musieť pýtať "Prečo?", pretože všetky odpovede nájdem v hĺbke vlastného srdca.
Každá cesta je neopakovateľná a svojim spôsobom zvláštne nádherná, ako línia tiahnúca sa do diaľok, neohraničená ..
Občas zaprataná rôznym odpadom, tŕním, vymytá dažďom, zanesená bahnom, poudieraná vetrom a spálená slnkom, rozheganá ..
V žiari lampáša presvetlená čistým svetlom a tichým jasom vzdialených hviezd, ukrytá v dlaniach sveta, hynúca v smútku, opustená ..
Ale stále je naša, pretože si ju neustále, od večnosti nesieme všade so sebou ..
Zapojenie do projektu adopcie na diaľku, cez ktorý pomáhame študentom na Šalamúnových ostrovoch z oblasti 
.
Vlnky.
Každá cesta je neopakovateľná a svojim spôsobom zvláštne nádherná, ako línia tiahnúca sa do diaľok, neohraničená ..