Táto úvaha vznikla aj na podnet toho ako ľudia niekedy zvyknú reagovať na podobné projekty. A ako reagovali na tento projekt a to ešte skôr ako zistili, aký je jeho zámer a ako a komu smeruje jeho pomoc. A možno aj cez tento kratučký priestor slov k niekomu príde hľadaná odpoveď, tak ako dokázala prísť aj ku mne. V momente, keď mi dala precítiť, prečo aj práve čosi také môže byť tou dobrou a správnou vecou, i spôsobom ako nezištne poslúžiť inému človeku v núdzi. Aby to jeho, aj mňa zohrialo pri srdci a to aj bez toho, aby sme sa navzájom poznali.

Možno si niekto položí otázku, prečo práve Šalamúnove ostrovy a možno vysloví aj počudovanie nad tým, prečo sa ľudia dobrovoľne a s takým elánom vyberú pomáhať na opačný koniec sveta, ak aj tu máme tých všelijakých problémov a problémikov viac ako dosť a pomoc by bola na mieste aj tu a možno niekedy aj v oveľa väčšej miere ako kdesi na nejakom Šalamúnskom ostrovčeku. Aj ja som si onehdy pred dvomi rokmi položila presne takúto otázku, úplne obyčajnú typickú človečiu otázku a počudovanie - "Prečo? Prečo pomáhať nejakým študentom práve v Tetere? Prečo nie niekomu inému? Možno niekde v inej časti sveta by moja pomoc bola oveľa potrebnejšia. Prečo ich nenechať radšej tak? Prečo neurobiť čosi dobré radšej tu?" Aby som pochopila.

Lebo iba pochopiť veci z hĺbky ich podstaty, keď im dovolím, aby prišli ku mne bližšie, znamená lepšie im porozumieť. Ako inak by človek porozumel všetkým tým náhodám, ktoré sa mu dejú po celý život, veci dobré, ale aj veci zlé, ak by ich neprijal do svojho srdca také aké sú, cez ich vyšší zmysel a nerozoznal ich pravý dôvod? Pred rokmi som prišla na to, že nič sa nedeje náhodne, sú iba udalosti, ktoré nás môžu posunúť ďalej a bližšie k tomu, čo sa máme naučiť a na základe čoho možno máme aj rozpoznať, prečo sme tu. Práve teraz. Prečo sa mi dejú určité veci. Prečo ja robím určité veci. Čo chcem. Čo nechcem. A čo môžem. A tak mi vyznieva, že náhody sú vždy širšie a majú aj vyššie poslanie a cieľ ako sa mi na prvý pohľad niekedy zdá. Keď sa cez časový prierez pozriem do minulosti, cez celú cestu sa tiahne určitá línia a roztrúsené čriepky v nej - to všetko dobré i to všetko zlé, čo ma postretlo a čo som doteraz nechápala - do seba krásne zapadajú. A možno ak lepšie porozumiem veciam dejúcim sa na úrovni mňa samej, možno oveľa viac porozumiem aj veciam na úrovni človeka, života a samotnej existencie. Aj zmyslu môjho bytia.

Položila som teda otázku a ajhľa odpoveď na seba nedala dlho čakať .. jedného dňa mi bolo zrazu celkom jasné, že nech sa nachádzam kdekoľvek na svete, z každého miesta našej zemegule mám k sebe, k ľuďom, aj k Bohu rovnako blízko, aj rovnako ďaleko. A teda podľa toho je úplne jedno z ktorého konca a ku ktorému koncu sveta vystriem svoje dlane. Až obídu celý svet, znova sa vrátia ku mne a ja zacítim ich dotyk, možno v podobe nejakej inej ruky, ktorá sa ku mne vystrie v mojej potrebe. Kdesi som čítala múdre slová, že najlepšie je najprv začať od seba. Ale zdá sa mi, že to nevylučuje otvoriť si svoje srdce dokorán pre každého. A ak mi život predostrie a postaví do cesty úplne reálnu možnosť podeliť sa s niečím, nemám byť ľahostajná, nech by to bol závan z ktorejkoľvek časti sveta. A že ten závan, možnosť, ktorej sa dalo aj reálne dotknúť, prišla práve zo Šalamúnových ostrovoch a či záleží na tom? Veď dávať je často oveľa viac ako brať a je jedno, kto si odo mňa vezme. Či Slovák, Američan, Afričan, Japonec, Šalamúnec, alebo iba môj pes Deny. Naša zem je domovom pre všetkých, a čokoľvek čo sa udeje na jednom konci sveta, má určite svoj neodmysliteľný dopad aj na ten presne opačný. Nedá sa kúskovať a nedá sa rozdeliť nič, čo tvorí vzájomný celok. A my sme takýto celok, aj naša Zem je takýmto celkom a ak to tak niekedy nevidím, je to možno iba preto, že ju na drobné kúsky drobím ja sama. Sme súčasťou toho istého, len sme v rôznych podobách roztrúsení po rôznych častiach zeme, sveta a vesmíru. Ale ak by sa naša duša vzniesla vysoko do neba, nad všetky mraky sveta, verím tomu, že by sme sa určite uvideli ako nedeliteľná reťaz, ktorá je navzájom nerozlučne prepojená. Každý s každým. Všetci so všetkým. Ja so Šalamúncom. On so mnou. Vy so mnou. A ja znova s vami.