Viťo:
Šťastná dvojka
Jedna lastovička leto nerobí,
ani jedna ovca stádo v košiari.
Jedna farba čo ako krásna,
dúha to však nie je.
Jeden kôl akokoľvek pevný je,
plot z neho ale nikdy nebude.
Jeden kvet úžasný, lúka to nie je.
Človek samotný na svete stratený je.
Len dvomi očami krásou sa nasýtiš
a len dvomi rukami na koláč zamiesiš.
Preto králi zlato nosia na hlave,
aby rukami objímať mohli kráľovné.
A preto blažený len vtedy sa cítiš,
keď ruku milej do svojej chytíš.
Preto Boh manželstvo svätí
a spája nás ružencom detí,
aby neboli sme sami
jak ten planý strom uprostred stráni.
Viťo:
29.február
29 február
raz za 4 roky vyplní kalendár.
Nenápadne, tichúčko, s hrmotom nevytrubuje,
že života jeden deň navyše nám daruje.
Jeden deň života.
Ranný úsmev slnka,
pohľadenie ženy,
na stole chlebíka vôňu,
a šťastný úsmev detí k tomu.
Do práce zas ako každý deň
rozpŕchnu sa sťa lastovičí roj.
Podanie ruky v práci
a úsmev priateľa na ulici.
Návrat blízkych k večernému stolu
spoločnou vďakou zbohom zhonu.
Láskavé slovo, rozprávka deťom,
kvapku vody dopriať kvetom.
A potom hľadieť milej do očí
až pokým sa nezočí...
A na koniec ešte pohľadenie luny
skôr ako nadíde deň druhý.
|
R.Kipling:
Ak
Ak jasnú myseľ nestratíš, keď všetci navôkol blázniac obvinia ťa v zlosti,
v neviere iných ak sám dokážeš si veriť, no zvážiť aj ich pochybnosti,
Ak zvládzeš čakať, neznaviac sa pritom, lžou neodpovieš, ak ťa oklamali,
nenávisť druhých neodplatíš tým citom, no nebudeš sa tváriť dokonalý,
Ak dokážeš sniť, nedať však snom vládu, myslieť, no dumy neurobiť cieľom,
do očí pozrieť víťazstvu i pádu, a rovnaký byť k tým dvom nepriateľom,
Ak zvládzeš nožmi pokryvené v nástrahu bláznom priame svoje slová,
a z ruín vecí, čo žil si len pre ne, zodratou dlaňou začneš tvoriť znova,
Ak dokážeš dať výhry na hromadu, a staviť všetko na jeden ťah kariet,
prehrať, a začať znovu od začiatku, a slovka o tej strate neprevravieť,
Ak dokážeš dať povel srdcu, svalom nech slúžia ďalej aj keď odumreli,
kráčať, keď nič už v tebe nezostalo, len vôľa, ktorá vydržať im velí,
Ak udržíš si hrdosť vraviac k davu, prostotu zasa kráľmi obklopený,
ak nezohne ti hnev či priazeň hlavu, ak napriek úcte nik ťa neprecení,
Ak vložíš pritom do minúty prísnej šesťdesiat sekúnd behu z celej sily,
Tvojou sa stane zem i poklady z nej a čo je viac, bude z teba Človek, syn môj milý.
|